Začiatok marca sa vyznačoval pochmúrnou spoločenskou atmosférou. Pozitívnou správou však bolo postupné odvolávanie viacerých protipandemických oparení, ktoré mali zásadný vplyv na organizáciu koncertov. Hudobný život sa tak mohol následne vrátiť do pôvodných koľají. Ensemble Ricercata koncertom s názvom Spevy(5. 3.) začal svoju tohtoročnú sezónu. Vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu odznela dramaturgia zostavená z komorných diel LukášaBorzíka.
Kompozícia V tichu kameňa vánok pre violončelo a klavír stelesňovala hĺbavú miniatúru s meditatívnym charakterom. Neustále prítomný rytmický model tvorený opakovaním jedného tónu definoval klavírny part. Ivan Šiller exaktne uchopil skladateľovu myšlienku postupne sa vrstviaceho kánonu. Rozširujúca sa faktúra spôsobená stúpaním rytmického modelu po tónoch diatonickej stupnice dostala možnosť vyznieť vďaka klaviristovým hráčskym schopnostiam. Tento dynamizujúci, resp. gradačný princíp bol využitý aj v parte violončela. Andrej Gál sa citlivo pohrával s dynamickou rovinou skladby. Práve tá bola rozhodujúca pre dosiahnutie meditatívneho vyznenia interpretácie. S určitosťou treba oceniť aj komunikáciu medzi oboma hráčmi. Bez akejkoľvek kolízie sa dokázali vyrovnať aj s úsekmi náročnejšími na súhru.
Názov hudobného večera vychádzal z premiérovaného klavírneho kvinteta Spevy. Duchovne naplnené až transcendentálne dielo v sebe zahŕňalo sedem výrazovo odlišných častí. Ich podstata tkvela v tzv. nekonečnej melódii zostavenej zo základného 72-tónového radu. Zvuková ucelenosť bola dosiahnutá najmä vďaka využitiu kánonu. Z neho sa následne vykryštalizoval chorál umocňujúci duchovný charakter kompozície. Takto komplexné dielo bolo pre interpretov tvrdým orieškom. Vyžadovalo si veľkú mieru hráčskej kondície a koncentrácie. Ivan Šiller sa s dávkou muzikantskej inteligencie snažil viesť sláčiky k práci s jednotlivými hudobnými frázami. Napriek tomu si huslisti Adam Szendrei a Daniel Rumler neporadili s náročnosťou svojich partov. Už v prvej časti Intimo (… Modlitba) boli evidentné intonačne a technicky neisté miesta, a to najmä pri striedaní tremola s latentnou témou kánonu. Tieto nedostatky postihli aj ďalšie časti kompozície a boli príčinou zvukovej nevyváženosti skupiny. Prekvapením kvinteta bola violistka Júlia Urdová. Vynikala najmä svojou technickou zdatnosťou, ktorá jej umožňovala s ľahkosťou sa pohybovať v rôznych polohách. Niektoré úseky kompozície (najmä jej prvá časť) si však vyžadovali väčšiu mieru legata. Plynulé viazanie tónov chýbalo aj u inak výborného a zanieteného Andreja Gála. Posledná časť, Lento (… Dych), bola interpretovaná o poznanie kvalitnejšie, a tak bol záver diela posilnený uchu lahodiacou katarziou.
Borzíkova poetika je na slovenskej hudobnej scéne ojedinelá. Vďaka svojej orientácii na duchovnú tematiku dokáže upútať niekedy až nadpozemským naplnením kompozície. Aktuálna spoločenská situácia posilnila silný spirituálny zážitok z celého koncertu.
Článok bol zverejnený v časopise Hudobný život 04/2022 a vznikol ako súčasť Akadémie hudobného života.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.