Mgr. JANA BELIŠOVÁ, PhD. (1965), patrí medzi najväčšie znalkyne hudobného folklóru Rómov na Slovensku. Pôsobí ako pedagogička na Katedre muzikológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Spoluzakladala občianske združenie Žudro, v rámci ktorého realizovala výskumy v desiatkach rómskych komunít na strednom a východnom Slovensku a vydala množstvo piesňových zbierok či CD nosičov s autentickou rómskou hudbou. Posledný hudobný album Angrusori – Live at Tou (Hudson Records, 2021), na ktorom spolupracovala aj Iva Bittová a nórsky súbor Kitchen Orchestra, získal ocenenie Radio Head Awards 2021. Momentálne pracuje na zverejňovaní svojich terénnych nahrávok na portáli Žudro E Zbierka.
- Ako si sa dostala k téme rómskych ľudových piesní? Kde sa začal tvoj výskumný príbeh?
U mňa je to ako z románu. Moje kontakty s Rómami siahajú do úplného detstva. Vyzerá to nadnesene, ale je to skutočne tak. Ako dieťa som chodievala na dedinu k babičke a tam bola nuda, preto som sa hrávala skôr s rómskymi deťmi. Vnímala som, ako im tam je fajn. Osada v lete znela spevom, hralo sa na gitare. Priťahovalo ma to. Keď som študovala etnológiu na Univerzite Komenského v Bratislave, ako prvákov nás v lete podelili za účelom terénneho výskumu na Gemeri. Pôvodne som sa chcela venovať ľudovému výtvarnému umeniu alebo ľudovej architektúre, keďže som však mala hudobné vzdelanie, dostala som oblasť ľudové piesne. A opäť to bola zhoda náhod: v obciach, kde som sa pohybovala, žilo veľa Rómov. Zo zábavy som ponahrávala pár rómskych detí na ulici. Očarovali ma krásnym frázovaním, speváckym nasadením. Neskôr som si uvedomila, že rómsky folklór je na Slovensku preskúmaný len minimálne, rozhodla sa som preto ísť týmto smerom. Vrátila som sa späť do prostredia svojho detstva a v dedine mojej babičky sa to celé začalo výskumne rozvetvovať.
- Štúdium si teda zavŕšila takto zameranou záverečnou prácou?
Keď som sa tematicky vyhranila, po konzultácii s doc. Ľubicou Droppovou som sa prihlásila aj na štúdium na katedre muzikológie. Záverečná práca teda bola zameraná na obce Žehňa a Abranovce a rómsky piesňový repertoár s prípadovou komparatívnou štúdiou o rómskej a slovenskej svadbe. Tam sa pekne ukázalo, ako Rómovia prebrali niektoré svadobné piesne do svojho repertoáru a Slováci zasa tie rómske. Výskumom sa v mnohých kútoch sveta potvrdilo, že Rómovia, tam, kde sa usadia, vytiahnu z majoritnej kultúry niečo pre seba, tvorivo to spracujú a prijmú za svoje. Týka sa to nielen piesní, ale aj obyčajových prvkov či tanca.
- Výskum hudobných prejavov, resp. vôbec výskum rómskej kultúry bol voči výskumu „slovenskej“ tradičnej ľudovej kultúry u nás značne oneskorený. Prečo?
Možno je to môj individuálny názor, ale politické nastavenie pred rokom 1989 neuznávalo rómske etnikum ako etnickú skupinu, ale chápalo ju ako sociálnu, resp. skôr „asociálnu“ skupinu ľudí. Neustále sa riešila tzv. cigánska problematika. Robiť niečo s Rómami znamenalo riešiť nejaké problémy. Druhá vec bola, že celé spomenuté riešenie smerovalo k ich spoločenskej asimilácii v duchu: prečo by sme mali podporovať niečo ich vlastné? Ak áno, tak skôr teda robme krúžky pre ženy, naučme ich štrikovať, a možno nám pri tom zaspievajú dve‑tri pesničky. Ich kultúrne špecifiká a veci, ktoré boli znakom ich identity, sa ani nezachytávali, ani nepodporovali. Podporu dostali len tie, ktoré boli bližšie kultúre majority.
Pokračovanie článku nájdete v čísle 06/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.