Ondrej Demo

PhDr. Ondrej Demo, CSc. bol slovenský etnomuzikológ, skladateľ, redaktor a organizátor hudobného života. Zameriaval sa najmä na slovenskú ľudovú tvorbu a jej popularizáciu.

Po skončení 2. sv. vojny nastúpil do Učiteľskej akadémie v Bratislave, kde zmaturoval v roku 1948. Prvé tri roky pôsobil ako učiteľ na základných školách v Klížskej Nemej a v Číčove. Po absolvovaní základnej vojenskej služby v roku 1953 sa stal redaktorom Redakcie ľudovej hudby Československého rozhlasu v Bratislave. Popri zamestnaní študoval na Katedre hudobnej výchovy Vysokej školy pedagogickej v Bratislave u profesora Eugena Suchoňa. Na Katedre hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského u profesora Jozefa Kresánka získal v roku 1975 titul doktor filozofie. V Hudodobnom ústave SAV absolvoval externú ašpirantúru v odbore etnomuzikológia u školiteľa Jozefa Kresánka a v roku 1983 obhájil titul kandidáta vied o umení.

V rokoch 1966 až 1993 bol Ondrej Demo populárny najmä ako autor, moderátor a redaktor rozhlasového cyklu Klenotnica ľudovej hudby. Nahral a odvysielal v ňom vzácny hudobnofolklórny materiál z 275 obcí Slovenska, ale i od Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento materiál aj publikoval v zbierkach Z klenotnice slovenských ľudových piesní (1981) a Vianočné koledy, vinše a hry (1998, 2014).

Bol autorom a režisérom programov na folklórnych festivaloch (Východná, Detva, Myjava) a členom odborných porôt na celoslovenských i medzinárodných hudobnofolklórnych súťažiach. Vytvoril projekt medzinárodnej rozhlasovej súťaže Prix de musique folklorique de Radio Bratislava, v ktorej od roku 1970 do roku 1991 s nahrávkami ľudovej hudby v autentickej i spracovanej podobe súťažilo päťdesiat európskych rozhlasových staníc (obnovená od 2003 ako Grand Prix Svetozára Stračinu).

V roku 1976 bol pri zrode Orchestra ľudových nástrojov (OĽUN) bratislavského rozhlasu a stal sa jeho prvým umeleckým vedúcim. Pre OĽUN, Spevácky zbor Lúčnica a rôzne folklórne súbory Ondrej Demo upravil asi 180 partitúr. V roku 1990 sa stal umeleckým vedúcim a zbormajstrom Speváckeho zboru Jána Pavla II. vo Vajnoroch.

Jozef Demo bol autorom knižných publikácií Žatevné a dožinkové piesne (s Olgou Hrabalovou, 1969), Spieva Janka Guzová (1995), Folklórna hudba v rozhlase na Slovensku (1998) a Pavol Tonkovič (2013). Výsledky folkloristického výskumu vo Vajnoroch v roku 1973 zase zhrnul v zbierke Vajnory spievajú (2013). Ako spoluautor a zostavovateľ sa zúčastnil na príprave monografie Vajnory (1978), Myjava (1985), Cífer (1991), Branovo – história, život a tradície (2005) a Naše Vajnory (2008). Rôzne štúdie a články publikoval najmä v periodikách Slovenská hudba, Slovenský národopis, Rytmus a Tradícia a súčasnosť. Napísal asi štyridsať scenárov televíznych filmov o tradičnej kultúre a zúčastnil sa na príprave osemdesiatich hudobných albumov.

Ondrej Demo bol držiteľom viacerých ocenení, okrem zvlášť uvedených aj Zlatý mikrofón (1986), Zlatá medaila Folklórneho festivalu Východná (1987), Zlatá medaila Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve (1987), Plaketa Jozefa Murgaša (1996) a Plaketa hlavného mesta Bratislavy (2002). V roku 2005 mu udelili čestné občianstvo v Terchovej a v roku 2007 v Branove.