• 1962 – 1965

    Konzervatórium v Brne (kompozícia – Ján Duchoň, klavír – Jaroslav Sháněl)

  • 1965 – 1970

    VŠMU (kompozícia – Dezider Kardoš)

  • 1970 – 1975

    zástupca vedúceho koncertného oddelenia umeleckej agentúry Slovkoncert

  • 1975 – 1983

    predseda sekcie skladateľov Zväzu slovenských skladateľov

  • 1983 – 1988

    predseda Výboru Slovenského hudobného fondu

  • 1975 – 1990

    zástupca šéfredaktora Hlavnej redakcie hudobného vysielania Čs. rozhlasu v Bratislave

  • 1980 – 1989

    predseda medzinárodnej rozhlasovej súťaže Prix musical de Radio Brno

  • 1990 – 2005

    vedúci redaktor Redakcie symfonickej, opernej a komornej hudby Slovenského rozhlasu

"Domanský patrí medzi skladateľov nastupujúcich do slovenského hudobného života v 70. rokoch, ktorých charakterizoval odklon od avantgardných zdrojov tzv. Novej hudby a záujem o tvorbu klasikov európskej hudby prvej polovice 20. storočia (Janáček, Martinů, Honegger, Stravinskij). Od svojho učiteľa na VŠMU získal úctu k precíznej technickej práci, zvukovej vynachádzavosti a formovej koncíznosti, čo samostatne rozvíjal v rade inštrumentálnych skladieb (Dianoia; Fragment sonáty pre klavír). Nesiahal po racionálne určených kompozičných technikách, rešpektoval tradičné tektonické princípy. Jeho vyspelý individuálny štýl invenčne osvetľujúci staršie modely novým stvárnením sa vyhýba eklekti-cizmu, buduje na spontánnosti hudobných nápadov, zvukovo-farebnej fantazijnosti cibrenej najmä na klavírnych skladbách (Bagately; Dityramby), na bezprostrednosti uvoľneného muzicírovania, jasu a sviežosti hudobného toku. Zasiahol aj do oblasti symfonickej hudby (Symfónia; Koncert pre klavír a orchester), kde pretavil podnety z tvorby L. Janáčka, posilnil expresívnu dikciu svojej hudby, prehĺbil kontrasty bez známok vonkajších efektov. Jeho muzikalita a bezprostrednosť invencie dovoľuje konfrontovať diatonicky jasné kontúry melodiky so sonicky splývavými pásmami, pevný rytmický pulz s metricky uvoľneným pohybom, lapidárnosť zvolených tvarových elementov so sústredenou evolučnou prácou, inšpirácie z historickej hudby s folklórnymi intonáciami. V novšej vývinovej etape Domanského tvorby – od predohry Chvála zeme – sa uplatnila inovácia tektonického plánu na spôsob aditívneho priraďovania jednoduchých modelov, blízkeho koncepcii repetitívnej hudby. Zvukový hedonizmus, dôraz na dynamiku a zmeny hustoty faktúry sú obohatené prvkami tanečnej gracióznosti a šarmu."

 

(CHALUPKA, Ľubomír: Hanuš Domanský. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 80.)

x