Helena Gáfforová

"Na bratislavských koncertných pódiách sa začínala presadzovať od roku 1930 (pod dievčenským menom Ilonka Magyar), v rokoch 1935 – 1963 vystupovala v klavírnom duu so svojim pedagógom Štefanom Némethom-Šamorínskym, v rovnakom zložení tiež so Zoltánom Hrabussayom a oveľa neskôr i s Valériou Kelly. Ťažisko jej zásluh o rozvoj slovenskej hudobnej kultúry sa datuje od roku 1954, kedy získala miesto asistentky komornej spolupráce na VŠMU. S viacerými poslucháčmi spolupracovala i po ukončení ich štúdia na VŠMU a to buď formou klavírnej spolupráce, ako členka ansámblov alebo pri nahrávaní pre rozhlas či hudobné vydavateľstvá. Významnú kapitolu jej umeleckých aktivít predstavuje nepretržitá 33-ročná spolupráca s Milošom Jurkovičom (fl) jednak na koncertnom pódiu, jednak s jeho poslucháčmi na VŠMU. Z obrovského množstva umeleckých partnerov treba vyzdvihnúť dlhoročnú spoluprácu s Viktorom Šimčiskom (vn), Milanom Teleckým (vl) a Jurajom Alexandrom (vc), s ktorými účinkovala v klavírnom kvartete.

Sólisticky spolupracovala s poprednými slovenskými orchestrami pod taktovkou dirigentov ako Ľudovít Rajter, Bystrík Režucha, Edoardo Guarnieri, Ladislav Holoubek a ď. Ako sólistka či komorná hráčka vystúpila na najvýznamnejších hudobných festivaloch vtedajšieho Československa. Patrila k horlivým propagátorom tvorby svojich pedagógov Bélu Bartóka a Štefana Németha-Šamorínskeho, ktorého klavírne dielo naštudovala v plnom rozsahu. Pedagogicky bola aktívna už od roku 1930, kedy vyučovala súkromne. V rokoch 1951 – 1954 vyučovala na vtedajšej 1. hudobnej škole (Hudobnej škole pre Slovensko) v Bratislave a v období 1954 – 2003 pôsobila ako asistentka komornej spolupráce na VŠMU (doc. 1991), čo tvorí s mimoškolskou koncertnou aktivitou ťažisko jej zásluh.

Jej umelecké pôsobenie (1930 – 2003) obsiahlo život troch generácií. Do vysokého veku si udržala schopnosť podávať vynikajúce umelecké výkony. Bola spoľahlivou a vyhľadávanou oporou a inšpirátorkou výkonov svojich partnerov. Jej prejav sa opieral o absolútny sluch, nezlyhávajúcu pamäť, vzácnu pohotovosť a intenzívny osobnostný vklad.“ (Vladimír Čížik)