Program
Pro Musica Nostra Nitriensi / koncert v Nových Zámkoch
Nedeľa 27. 09. 2020 o 17:00
Kostol Povýšenia sv. Kríža Nové Zámky
Hlavné námestie, Nové Zámky
Zobraziť na mapeÚčinkujúci:
- Slovenský filharmonický zbor [profil telesa] (SK)
- Mária Porubčinová[osobný profil] – soprán (SK)
- Terézia Kružliaková[osobný profil] – alt (SK)
- Otokar Klein– tenor
- Tomáš Šelc[osobný profil] – bas (SK)
- Marian Lapšanský[osobný profil] – klavír (SK)
- Marek Štrbák[osobný profil] – organ
- Jozef Chabroň[osobný profil] – dirigent (SK)
Diela:
-
Gioachino Rossini
(1792 – 1868)
-
Petite messe solennelle / Malá slávnostná omša
-
Kyrie
Gloria
Et in terra pax
Gratias agimus tibi
Domine Deus
Qui tollis peccata mundi
Quoniam tu solus sanctus
Cum Sancto Spiritu
Credo
Credo in unum Deum
Crucifixus
Et resurrexit
Et vitam venturi
Offertorium / Preludio religioso
Sanctus / Ritornello
O salutaris hostia
Agnus Dei
-
-
Vstupné:
- Vstupné dobrovoľné.
Mária Porubčinová, soprán
„Petite messe solennelle pre štyri hlasy so sprievodom dvoch klavírov a harmónia, skomponovaná počas môjho prázdninového pobytu v Passy. Dvanásť spevákov troch pohlaví – mužov, žien a kastrátov – postačia na jej uvedenie; osem z nich pre zbor, štyria pre sóla – dovedna dvanásť cherubínov. Bože, odpusť mi nasledujúce prirovnanie: dvanásť bolo aj Apoštolov pri poslednej večeri, namaľovanej Leonardom, kto by tomu veril! Pane, uisťujem Ťa, prisahám Ti, že na mojej večeri nebude žiaden Judáš a že budem spievať moje velebenie správne, ´con amore´ túto malú kompozíciu, ktorá je, ó beda, posledným hriechom mojej staroby.“
Šibalskú, ale úprimnú modlitbu vpísal Gioachino Rossini do záhlavia rukopisu svojej Petite messe solennelle. Na poslednej strane toho istého rukopisu sa dočítame:
„Pane! Tu sa končí táto biedna malá omša. Napísal som posvätnú alebo skôr svätokrádežnú hudbu? Ty vieš, že som sa narodil pre operu buffa. Žiadna veľká technika, kúsok, srdca, to je všetko. Žehnám Ti a daj mi raj...“
Petite messe solennelle – údajný posledný hriech Rossiniho staroby je dielom nabitým pozitívnou energiou. Nadzemské a pozemské v nej nachádzajú spoločný duchovný priestor. Ironické slovíčko „petite“ v názve diela je produktom Rossiniho zmyslu pre humor; v zásade tento obdarený autor po sebe zanechal pôvabné veľdielo. Kiež by teda všetky hriechy sveta boli také prospešné, ako ten Rossiniho posledný...