• 1983 – 1991

    ZUŠ v Topoľčanoch (klavír – Jana Úradníčková)

  • 1991 – 1995

    Konzervatórium v Bratislave, cirkevná hudba (organ – Imrich Szabó, klavír – Svatava Domanská, organová improvizácia – Ján Vladimír Michalko, zborové dirigovanie – Dušan Bill)

  • 1995 – 2000

    VŠMU, cirkevná hudba a hra na organe (organ – Ferdinand Klinda, klavír – Daniel Buranovský, čembalo – Róbert Grác, organová improvizácia – Ján Vladimír Michalko, zborové dirigovanie – Pavol Procházka a Milan Kolena)

  • 1997 – 1998

    študijný pobyt na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni, hra na organe (organ – Herbert Tachezi)

  • 1997 – 2002

    FF UK v Bratislave, hudobná veda

  • 2003

    obhájenie doktorskej rigoróznej práce z hudobnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku

  • 2004

    ukončenie doktorandského štúdia na PdF UK v Bratislave

  • -

    majstrovské kurzy: Kenneth Gilbert (čembalo), Jean Guillou, Olivier Latry, Ludger Lohmann, Klaus Eichhorn, Martin Sander, Ferdinand Klinda, Andreas Schröder, Jaroslav Tůma, Daniel Maurer, Michel Bouvard, Leo van Doeselaar, Julian Gembalski a i.

  • 1995 – 2004

    korepetítor Detského speváckeho zboru Slovenského rozhlasu v Bratislave

  • 1998 – 2000

    prednášky na organových a improvizačných kurzoch Trnavského organového festivalu

  • 1998 – 2002

    pedagóg organovej improvizácie na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave

  • 2002 – 2003

    pedagóg hry na organe na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku

  • 2002 – 2003

    prednášky na Letných organových kurzoch Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku

  • 2006/2007

    pedagóg dejín hudby a filozofických prúdov v hudbe na Ostravskej univerzite

  • 2007 – 2010

    prednášky na kurzoch duchovnej hudby Biskupstva ostravsko-opavského

  • 2009 – 2010

    korepetítor Opery a Baletu Sliezskeho divadla Opava

  • od 2004

    pedagóg (2005 – 2017 vedúci organového oddelenia, 2010 – 2016 zástupca riaditeľa) na Cirkevnom konzervatóriu Nemeckého rádu v Opave

Spolupracoval so Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Štátnym komorným orchestrom Žilina, Janáčkovou filharmóniou Ostrava, The Czech Ensemble Baroque Orchestra & Choir, Speváckym zborom Slovenského rozhlasu, súbormi Musica Vocalis, Pressburg Singers, Laudate Dominum a ďalšími, ako i s dirigentmi Vladimírom Válkom (ČR), Romanom Válkom (ČR), Jiřím Šimáčkom (ČR), Christianom Gauschom (Nemecko), Keithom Brionom (USA), Leošom Svárovským (ČR), Branislavom Kostkom, Jankou Rychlou, Dušanom Štefánkom, Ivanom Anguelovom (Rakúsko), Zsoltom Nagyom (Maďarsko), Jakubom Žídkom, Jiřím Šikulom (ČR), Kremenou Pešakovou (Bulharsko/ČR). Koncertoval na Slovensku, v Českej republike, Poľsku, Chorvátsku, Rakúsku, Nemecku, Francúzsku, Belgicku, Španielsku a v Taliansku, realizoval nahrávky pre Slovenský rozhlas – Rádio Devín a Český rozhlas – Stanica Vltava.

Je zakladajúcim členom umeleckého zoskupenia pre interpretáciu duchovnej hudby Harmonia Seraphica so zameraním na starú európsku a slovenskú organovú hudbu (Bruhns, Bach, Purcel, Roškovský, Zarewutius a pod.). Pravidelne uvádza diela slovenských skladateľov romantizmu a 20. storočia (Bella, Trnavský, Suchoň, Zeljenka, Zimmer, a ďalší). V interpretácii komornej hudby spolupracuje s vokálnymi i inštrumentálnymi sólistami (J. Pastorková, H. Varga-Bach, Z. Fišerová, L. Korbelová, L. Ramíková, A. Jablokov, J. Pehal, M. Žuk-Olszewski, A. Čajová, E. Čambálová, M. Babjak, Ľ. Vargicová, I. Matyášová, R. Suchán, J. Černohorský, G. Agratina, D. Waldhansová, M. Bančej, V. Černá a ďalší).

Uverejňuje odborné články, recenzie a kritiky v časopise Adoremus – Adoramus Te (člen redakčnej rady od 2000), Varhaník, Slovenská hudba a Hudobný život. Je autorom viacerých organových skladieb.

„...interpret ukázal zkušenost koncertního, technicky zdatného hráče, který rozumí obsahu hudby a dokáže jí působivě rozespívat, zvlášť v lyrických místech. Mário Sedlár nabízí umění mocného výrazu, jehož přirozenost, spojena s vytvářením hudebního napětí nemá nic společného s okázalostí nebo prázdnou virtuozitou.“  (Wiesnerová, Markéta: Organ Romantic in Opava. In: Harmonie 2010, č.6, s. 54-55.)

x